Andrej Gerát

Gerát Andrej sa narodil 22. decembra 1891 v Chlebniciach na Orave.

Bol jednoduchým kňazom Spišskej diecézy. Bol druhým dieťaťom z piatich chlapcov. Vo svojom živote sa snažil žiť podľa najlepšieho vedomia a svedomia a tak pôsobiť v pastoračnej službe. Prinášal medzi ľudí vieru, nádej a lásku – ako Kristov kňaz a trpiteľ – i ochotu pomôcť. „Hrdinu a trpiteľa z neho urobil až vývoj dejín nášho štátu po druhej svetovej vojne a nástupe totalitného režimu. Andrej Gerát mal vtedy na výber: skloniť sa pred diktatúrou moci a útlaku alebo ísť proti prúdu za cenu osobných obetí. Vybral si síce nevýhodnú, avšak podľa jeho svedomia jedinú voľbu: “Nespreneveriť sa viere, Cirkvi a pravde.“

Po absolvovaní ľudovej školy študoval na gymnáziu – v prvom až štvrtom ročníku v Trstenej, v piatom v Ružomberku, v šiestom v Spišskej Novej Vsi a maturoval v Rožňave. Dôvodom prerušovania štúdií bol nedostatok finančných prostriedkov. Následne študoval od roku 1914 teológiu v Spišskej Kapitule. Podľa záznamov v matrikách poslucháčov kňazského seminára sa zistilo, že bol veselým človekom, mierne nadaným a s dobrými mravmi. Ovládal viacero jazykov: slovenský, maďarský a poľský.

V roku 1917 úspešne ukončil štúdium teológie a 21. apríla toho roku z rúk biskupa, Dr. Martina Khebericha, nižšie svätenia. Za diakona bol vysvätený 25. apríla a za kňaza ho vysvätil biskup 26. apríla 1917. Prvým jeho pôsobiskom odo dňa 2. mája 1917, po kňazskej vysviacke bola Vyšná Zubrica. Po nástupe do pastorácie absolvoval tzv. jurisdikčnú skúšku, povinnú pre novokňazov.

12. augusta bol dosadený za kaplána Ždiaru. Následne 6. septembra 1918 bol ustanovený za kaplána v Bobrovci. Dňa 19. apríla 1919 sa dostáva za kaplána do Zázrivej. Bol zameraný na evanjelizáciu, venoval sa mladým. Dňa 19. augusta 1920 bol povolaný za kaplána do Ružomberka a pôsobil tu šesť rokov. Tam bol farárom Andrej Hlinka a tak sa i on zapojil do jeho politických aktivít. Tu Andrej Gerát kultúrne a duchovne rástol a naberal široký spoločenský i politický rozhľad.

„V roku 1921 sa spolu s ružomberským kaplánom Jozefom Tylkom zúčastnil púte do Ríma. No už v tomto období bol členom Slovenskej ľudovej strany.“ V roku 1926 prišiel do Liptovských Kľačian. Bol menovaný za správcu tejto farnosti. Táto farnosť sa nazývala Osada sv. Alžbety alebo Liptovská sv. Alžbeta, tvorená viacerými filiálnymi obcami: Liptovské Kľačany, Ľubeľa, Dúbrava a Gôtovany. Okrem farského kostola svätej Alžbety bol ešte aj malý filiálny kostol zasvätený svätému Andrejovi v Dúbrave, kde sám slúžil sväté omše a vo filiálke každú tretiu nedeľu v mesiaci.

Neskôr požiadal Biskupský úrad v Spišskej Kapitule o výpomoc. Staral sa sám o svoje živobytie, vybudoval malé hospodárstvo a s pomocou veriacich obhospodaroval cirkevnú pôdu. S tým čo sa mu urodilo sa rád podelil aj s chudobnými. Bol starostlivým otcom svojej farnosti. Hneď po príchode dal vymeniť strechu na farskom kostole.

Neskôr sa postaral o to, aby sa na cirkevnom pozemku vybudovala rímskokatolícka ľudová škola v Ľubeli. Počas druhej svetovej vojny jeho fara slúžila pre mnohých ako útočište. No narobilo mu to veľké problémy. Pastorácia farnosti bola náročná po materiálnej, ale i po duchovnej stránke. V roku 1935 kandidoval za HSĽS do Okresného výboru v Liptovskom Mikuláši. Účinkovanie v politike mu prinieslo ďalšie problémy.

Bol obvinený z prečinu rušenia obecného mieru a zo šírenia nepravdivých správ. V roku 1946 prišiel do farnosti kaplán Anton Suroviak. On však rozpútal vlnu nenávisti voči svojmu predstavenému. Za to bol z farnosti suspendovaný, ale táto vykonštruovaná vzbura veľmi poznačila aj duchovného správcu tejto farnosti. Potom odišiel na liečenie do Vysokých Tatier. Počas vojny pomohol každému, kto sa naňho obrátil. Počas nej všetko rozdal. Od roku 1944 dostal jurisdikciu na spovedanie rehoľných sestier v Dolnom Smokovci, kde sa mal liečiť na cukrovku.

Následne teda pôsobil ako riadny spovedník Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa – salvatoriánok. Andrej Gerát bol odporcom komunizmu. Bol presvedčený o filozofickej nesprávnosti marxistických myšlienok. Bol sledovaný ŠtB. Pôsobil ako farár v Štátnom liečebnom detskom ústave v Dolnom Smokovci.

Odsúdený bol dňa 25. apríla 1950 na 12 rokov a 4 mesiace. Svoj trest odpykával, bol zachytený ŠtB a potom prebiehali pojednávania a súd. Trest odpykával vo veku svojich 69 rokov vo väznici v Leopoldove.

Vo svojich kázňach nebojácne vystupoval na obranu Cirkvi, za čo ho zatkli a väznili spolu s ďalšími katolíckymi kňazmi z Leopoldova, v ktorom prežíval utrpenie. Jeho pracovnou náplňou počas väzenia bolo páranie peria a šitie vriec. Navštíviť ho chodili raz za pol roka švagriné, bývalá gazdiná a slečna Jeleníková, ktorá určitý čas pri ňom z núdze bývala na fare. Vo väzení mal veľa známych, tajne ich spovedal a slúžil sväté omše. 27. decembra 1951 bol premiestnený do Ústavu nápravných zariadení v Ilave.

V januári 1952 požiadal svoju neter, Anastáziu Šimkovú o prerušenie trestu. Ako dôvod uvádzala ťažký zdravotný stav. O rok neskôr, 6. marca 1953, bol premiestnený do Útvaru nápravných zariadení v Mírove. Vo vyhodnotení pre výkon trestu zo 14. októbra 1953 sa uvádza, že odsúdený „ je fanatickým prívržencom Vatikánu“ a že „rozvracal ľudovodemokratické zriadenie v ČSR, a to tým, že v kázňach viackrát štval veriacich proti terajšiemu štátnemu zriadeniu“. Tam sa jeho zdravotný stav zhoršil.

Následkom väzenia zomrel dňa 4.7.1954. Zomrel na zlyhanie organizmu zapríčinené cukrovkou. Pochovali ho bez príbuzných v spoločnom hrobe na Ústrednom cintoríne v Brne.

Iniciatívu na prevoz telesných pozostatkov mali príbuzný i ThDr. Jozef Ligoš, no ich snahy boli márne. Až 12. septembra 1990 Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí v rehabilitačnom konaní zrušil rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z 25. apríla 1950, ktorým bol Andrej Gerát odsúdený.

Zastavil trestné stíhanie proti nemu a rehabilitoval ho.