Alojz Furjel
Alojz Furjel sa narodil 25. februára 1911 v Chlebniciach. Po teologických štúdiách v Nitre bol 7. marca 1937 vysvätený za kňaza, potom pôsobil na rôznych miestach. Ako kaplán účinkoval v Predmieri. V roku 1942 vo Veľkom Rovnom a Považskej Bystrici.
V roku 1943 sa stal správcom farnosti pútnického miesta Višňové. O desať rokov neskôr prebral správu farnosti v Kysuckej Ochodnici od roku 1953, kde pôsobil až do smrti.
Zomrel 5. júna 1977. Pochovaný je v Chlebniciach na miestnom cintoríne.
Jeho publicistická činnosť bola venovaná najmä písaniu básní a kázní. Taktiež písal mravno-nábožné články a preklady. Básne začal uverejňovať ako bohoslovec v časopise Kultúra.
Sú to básne z roku 1933:
- Na jachte šťastia
- Máj dýchne medom
- Milostivé ráno
- Túžby márne
V roku 1934:
- Do novej jari
- Rozkvet
Rok 1935:
- V jeseni nad brázdami
Následne o rok v časopise Hlasy z domova a misií sa nachádza dlhá báseň:
- Nad jasľami.
Neskôr prispel aj článkom
- „Len nezúfaj“
básňou
- „Zdravas Mária“
prekladom z myšlienok sv. Augustína. V tom istom časopise v roku 1939 uverejnil preklad básne sv. Terezky Ježiškovej: Svojmu anjelovi strážcovi, ako aj preklad reči Benedikta XV. O duchovnom detstve sv. Terezky. Publikoval aj v časopise Rozvoj (1937). „Knižne Dilongovej Antológii mladej slovenskej poézie(1933), v Almanachu slovenských bohoslovcov(1933, vydanom z príležitosti Pribinových osláv),v Máchalovej Regina coeli (1941).“ Vo svojej tvorbe ho literárne ovplyvnil Dlhomír Poľský a moderný poetizmus. Jeho kázne boli uverejnené v svätovojtešských Katolíckych kázňach. Neskôr publikoval len príležitostne (napr. báseň Novokňazi z r. 1955).
V posledných rokoch života nepublikoval. Príspevky podpisoval menom alebo značkou: A. F. alebo F-el.